Splnený sen

Som Prešpuráčka – niečo v štýle Homo Posoniensis, ako ho opisoval v svojich príbehoch o chlapcoch z Dunajskej ulice Julo Satinský.

A ešte aj monarchistka k tomu – lebo u mňa sa to akosi nedá odlúčiť – starý Prešporok, habsburská monarchia a všetko to jej multi-kulti, veď ju tvorilo toľko národov a národností, že sa to snáď ani porátať nedá. Na mojom rodnom meste to nevyhnutne muselo zanechať svoje stopy, veď ešte aj ten obraz Bratislavy, ktorý som si vytvorila z rozprávania mojej babky a otca, je obraz kozmopolitného mesta, možno ešte viac ako New York ... Mesta, ktoré malo porozumenie pre všetky rasy, kultúry, jazyky. Kde susedky cestou na rínok začínali vetu v slovenčine, plynule prechádzali do maďarčiny a zakončili ju v nemčine. Samozrejme, nevylučovalo sa ani zopár slov v jidiš, chorvátčine ... Slovenské slová dostávali maďarské koncovky a tie nemecké sa zase poslovenčovali. Omama mala doma firhangy, šuplotkasne, keď som na niečo nevedela dosiahnuť, stúpla som si na šamrlík či štokrlík, na obed mi navarila čušpajz.

Hoci som v podstate vyrastala dvojjazyčne, bolo tých jazykov v skutočnosti viac. Asi skutočne platí to staré známe „čo sa za mladi naučíš", lebo jazyka sa na mňa celý život lepili, ani som nevedela ako. Nemčinu som sa naučila z televízie. Ani železná opona nezabránila prenikaniu imperialistickej propagandy v podobe vysielania ORF jedna aj dva. Sedávala som pred televízorom a visela som na perách môjmu apucinkovi, ktorý predvádzal improvizované simultánne tlmočenie bez techniky, keď sme spolu sledovali dobrodružstvá medvedíka Yogiho a iných animovaných hrdinov. Do chvíle, kým som nepovedala onú osudnú vetu: ... „ale toto si mi nepreložil"... Od tej chvíle som bola odkázaná sama na seba. O pár rokov neskôr, keď do našich končím prostredníctvom rakúskej televízie zavítali Dallas aj Dynasty som už simultánne (s technikou – mala som ooobrovské slúchadlá v štýle Otíka z vesničky strediskovej) tlmočila rodičom a ďalšiemu širokému príbuzenstvu ja.

Vďaka jazykom som získala aj nejednu atraktívnu brigádu počas štúdií, celkom zaujímavé pracovné miesto po tretej materskej dovolenke a keď som po polroku nezamestnanosti v „pokročilom" veku našla konečne zamestnanie, splnil sa mi starý sen. Tlmočeniu a prekladom sa venujem prvýkrát vo svojom živote profesionálne.