Folkvágenčina

Ostatné dva týždne som po takmer roku opäť strávila vo fascinujúcom, hlučnom svete automobilky. Vo svete výrobného závodu si "kancelárska krysa" pripadá ako Alenka v ríši divov. Je to svet, ktorý má svoje vlastné pravidlá a dokonca aj svoju vlastnú reč. No a keďže korene fabriky sú zahraničné, tak pre istotu hneď dve.

Nielen, že rôzne nástroje a súčiastky majú okrem oficiálnych pomenovaní aj tie slangové v slovenčine, mnoho z nich majú aj poslovenčený nemecký ekvivalent.
Podobne ako echtovný Prešpurák s kľudom Angličana hádže slovenské predpony a prípony k maďarským a nemeckým slovíčkam, ktoré plynule vsúva do viet, aj tu sa udomácnili modifikované nemecko-slovenské výrazy.

Priznám sa, táto "foklvágenčina" mi pred rokom, keď som tam s tlmočením začínala, dosť pomohla. Hoci som sa vopred zodpovedne pripravovala a mala som aj "ťaháky", nie vždy som si dosť rýchlo vedela spomenúť, ako sa po slovensky povie to či ono (nie je vždy jednoduché pomenovať v cudzom jazyku niečo, čomu nevieme prísť na meno ani v tom materinskom).

Na moju veľkú radosť som zistila, že Bolzen nemusia byť nevyhnutne čapy, kliny, nity, kolíky či svorníky, ale jednoducho sú to bolcne, Halter je halt halter a Wasserkasten je aj po slovensky (teda aspoň vo VW) wasserkasten. Občas dokonca prišla "na návštevu" aj angličtina - frontend platil vo všetkých 3 jazykoch rovnako ako night vision kamera.

Čo na to povedať? Snáď len upraviť staré dobré proletárske heslo na "Jazykári všetkých krajín, spojte sa!"