Dvakrát čítaj a raz podpisuj!

Profesionálny prekladateľ vie, že na rýchlosti síce záleží tiež, ale kvalita je podstatne dôležitejšia a preto je potrebné venovať veľkú pozornosť aj následnej kontrole a/alebo korektúre už hotového prekladu. Text by nemal odoslať klientovi bez toho, aby ho ešte aspoň raz neprečítal.

Ideálne je, ak v duchu starého leninského hesla „dôveruj, ale preveruj" prejde každý text kontrolou dvoch párov očí. Hoci našim prekladateľom plne dôverujeme, texty vždy ešte skontrolujeme – keď nič iné, vieme vychytať aspoň preklepy. Netrápia nás síce už tak často ako v praveku minulého storočia, keď zázrakom kancelárskej techniky bol už elektrický písací stroj (tie najvymakanejšie mali v čase, keď som odchádzala na druhú materskú dokonca pamäť na posledných tuším 20 znakov a keď som sa spamätala dosť zavčasu, tak som stihla zabrániť katastrofe prv, než ich mašinka vyťukala na papier) – dnes je ľahko vymazať a opraviť text prv, než zadám pokyn tlačiarni a máme aj virtuálneho pomocníka vo forme kontroly pravopisu. Lenže spell-checker je stále len umelá inteligencia a vyhovuje mu rovnako „pekný" ako „pekní" – ľudský faktor je teda ešte stále nenahraditeľný.

V zásade by nikto nemal podpísať text, ktorý si neprečíta a hlavne, ktorému nerozumie (mohli by o tom rozprávať svoje všetci tí, čo naleteli, lebo si neprečítali tie malilinkaté písmenká v zmluve, tlačive, formulári, ...) a ani ten najhorúcejší termín nie je dosť horúci, ak 5 minút strávených kontrolou textu zabráni tomu, že klientovi odíde list, ktorý šéf podpíše ako Thief of the Department – údajne jedna pani vedúca z nemenovaného PZO takto podpisovala svoju korešpondenciu dokonca nejaké to dlhšie obdobie. Nechcela by som byť v koži jej sekretárky, keď sa to prevalilo, hoci na vine si bola vlastne ona sama.

Ale – ako hovorí Písmo – hoď prvý kameňom, kto si bez viny – aj mne sa podarilo v rýchlosti odoslať zoznam techniky vyvážanej do zahraničia na montážne práce, v ktorom okrem príklepových vŕtačiek a iného náradia boli aj „Scheissaggregate" – ale zase som si bola na vine len ja sama. Nepovažovala som za potrebné naťukať si text najprv na diernu pásku – pamätníci budú vedieť, že sa používala pri odosielaní telexov, čo boli akýsi predchodcovia faxov a bolo to vlastne telefonické spojenie, cez ktoré bolo možné odoslať písaný text.

Vôbec, moja kariéra v zahraničnom obchode bola plná rôznych jazykových perličiek, k obľúbeným patrí aj určenie dodacích podmienok „von Hans zu Hans" – vzniklo tiež vďaka sekretárke, neznalej cudzích jazykov, ktorá prepisovala (ach, to boli časy, keď sa ešte texty najprv písali rukou a až potom ťukali do stroja) očividne nie celkom čitateľný rukopis.

Máte aj vy nejaké podobné prekladateľské či tlmočnícke perličky, s ktorými by ste sa chceli podeliť? Vydržte chvíľu, I´m in the chicken ... ;-)